Čo je akvaplaning?
Aquaplaning, dobre známy a veľmi nebezpečný jav, s ktorým sa pri riadení vozidla stretne, hoci aj len v miernej forme, mnoho vodičov. Zásadné je, že nejde o bežný šmyk na mokrej vozovke, ale o úplnú stratu priľnavosti pneumatiky spôsobenú nedostatočným odvodom vody z jej povrchu.
Pri akvaplaningu sa v priestore medzi pneumatikou a vozovkou vytvára súvislá vrstva vody, a kvôli tej sa vozidlo stáva úplne neovládateľným. K tejto situácii dochádza často celkom nečakane, bez predchádzajúcich varovných signálov. Iba náhle zvýšené otáčky na otáčkomere a bleskurýchla strata ovládateľnosti vozidla signalizujú, že práve zažívate na vlastnej koži, čo znamená "chytiť aquaplaning".
Ako a kedy vzniká akvaplaning?
Najčastejšie aquaplaning vzniká pri rýchlostiach nad 80 km/hod, ale ako ukázali testy, v prípade malej hĺbky dezénu môže nastať aj pri oveľa nižších rýchlostiach. Aquaplaning vás môže stretnúť nielen pri jazde v priamom smere, ale aj pri jazde v zákrute. Tento priečny aquaplaning je oveľa nebezpečnejší a jeho zvládnutie je vo väčšine prípadov nemožné.
Najčastejšie príčiny akvaplaningu
- Zlý stav pneumatík - nevhodný výber dezénu a jeho nedostatočná hĺbka
- Príliš vysoká rýchlosť vozidla
- Veľké množstvo vody na vozovke
Ako pri jazde predchádzať akvaplaningu?
- Predovšetkým spomaľte a sledujte vozovku vo vzdialenosti 3-4 sekúnd pred sebou. V silnom daždi nepoužívajte tempomat.
- Predvídajte, nebezpečná je aj každá hlbšia voda na vozovke (kaluže, vyjazdené koľaje, pretekajúce strúhy, aj prúd vody stekajúcej z polí).
- Ak máte možnosť, pripravte sa a reagujete včas, pred nabehnutím do hlbokej vody, môžete preventívne povoliť pedál plynu a zošliapnuť spojku.
- Pri silnom daždi sledujte stopy vášho automobilu v spätnom zrkadle. Pokiaľ sa rýchlo zatvárajú, hrozí veľké riziko akvaplaningu.
- Náhle silnejšie rázy do volantu, znamenajú, že už narážate do vodného klinu medzi pneumatikou a vozovkou. To je okamih, kedy aquaplaning práve vzniká.
Čo robiť keď dostanete akvaplaning?
- Nebrzdite, nepridávajte plyn, zbytočne netočte volantom - pokiaľ kolesá opäť "zaberú" mohli by ste dostať nezvládnuteľný šmyk.
- Snažte sa držať kolesá v priamom smere, povoľte pedál plynu, zošliapnite pedál spojky. Vzniknutý vodný klin vozidlo spomalí, a tým sa pneumatika dostane opäť do kontaktu s vozovkou.
Obmedzte riziko!
- Priebežne kontrolujte hĺbku dezénu pneumatík. Pre zníženie rizika akvaplaningu uvažujte o výmene pneumatiky už pri hĺbke dezéna 3 mm.
- Priebežne kontrolujte správny tlak v pneumatikách. Predovšetkým v prípade vysokého tlaku zbytočne znižujete styčnú plochu pneumatiky s vozovkou, a tak zvyšujete riziko straty priľnavosti. Ani podhustené pneumatiky však nie sú za mokra bezpečné.
- Pri výbere bezpečných letných pneumatík dbajte na to, aké dosiahli výsledky v nezávislých testoch na mokrom povrchu a prípadne akú majú odolnosť proti akvaplaningu.
Dlhodobo sú v tomto ohľade výborne hodnotené napríklad letné pneumatiky Continental PremiumContact 5 alebo GoodYear Efficientgrip Performance. Dezén Efficientgrip Performance v tomto ohľade dokonca zvíťazili v tohtoročnom teste pneumatík automotoklubu ÚAMK medzi pneumatikami s rozmerom 195/65 R15.
Aké pneumatiky sú teda bezpečné?
Jednou z najčastejších príčin vzniku akvaplaningu sú pneumatiky s nízkou hĺbkou dezénu.
Fínsky zväz výrobcov pneumatík, do ktorého patrí aj známy koncern Nokian, vydal pred časom výsledky testov, ktoré potvrdili, že letné pneumatiky, ktoré ešte stále vyhovujú bezpečnostnej norme v SR, teda s hĺbkou dezénu 1,6 mm, majú, pri rýchlosti 75 km/h a výške vodnej vrstvy iba 3 mm, dotykovú plochu iba 16% oproti ploche novej pneumatiky! Z ďalších testov tiež vyplynulo, že pri rovnakej hĺbke dezénu, teda 1,6 mm, dokáže táto pneumatika odviesť iba 14% objemu vody oproti pneumatike novej.
Vozidlu s takto opotrebovanými pneumatikami stačí za silného dažďa rýchlosť iba 60 km/hod, aby stratilo úplnú priľnavosť, a vznikol tak nebezpečný aquaplaning.
Nebezpečenstvo akvaplaningu zvyšujú aj široké športovejšie pneumatiky. Ich styčná plocha s vozovkou je síce väčšia a majú vyšší počet radiálnych drážok, ale súčasne sa tiež pod touto pneumatikou hromadí viac vody, ktorú treba dostatočne rýchlo odviesť. Dĺžka odvodových drážok k okraju je u týchto pneumatík dlhšia, takže ich účinnosť v odvode vody nie je taká vysoká a riziko vzniku akvaplaningu tým stúpa.
Počuli ste niekedy o slushplaningu?
Slushplaning vzniká podobne ako aquaplaning pri strate kontaktu pneumatiky s vozovkou, ale miesto na čistej vode ako pri aquaplaningu dochádza pri slushplaningu na topiacom snehu.
